BRATISLAVA
1943-1950
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit, sed do eiusmod tempor incididunt ut labore et dolore magna aliqua. Ut enim ad minim veniam, quis nostrud exercitation ullamco laboris nisi ut aliquip ex ea commodo consequat. Duis aute irure dolor
"Cítil som, že treba integrovať minulé hodnoty mesta s novými zásahmi a vstupmi a snažil som sa prostredie dôstojne dotvárať a skvalitňovať novými kompozičnými prvkami."
V období po druhej svetovej vojne prežíval Eugen Kramár spolu so svojím spolupracovníkom Štefanom Lukačovičom jedno z najplodnejších období svojej tvorby. Ich kancelária v Bratislave sa stala miestom významných architektonických projektov, ktoré formovali podobu mesta v rokoch povojnovej obnovy. V tomto čase vznikali stavby, ktoré dnes patria medzi najvýznamnejšie príklady modernistickej architektúry v Bratislave — od Poštového paláca až po Prezídium Policajného zboru. Napriek úspechom a uznaniu však Kramár nevidel dokončenie niektorých zo svojich diel na slobode, keďže čoskoro po tomto období čelil politickému prenasledovaniu.
Poštový palác
[1946 – 1951 ]
Budova ústrednej poštovej správy predstavovala dominantu novo vzniknutého Námestia Slobody. Jej realizácia bola výsledkom súťaže v roku 1946, vypísanej v náväznosti na medzinárodnú súťaž z roku 1942 na riešenie tzv. vládnej štvrte. Tá mala vzniknúť na mieste niekdajšej Kniežacej aleje, ľudovo nazývanej Firšnál.
Budova bola v danej dobe prvou takto monumentálnou stavbou v meste a nasadila Bratislave novú mierku. Výrazným prvkom fasády je dlhý horizontálny pás okien usporiadaných v pravidelnom a takmer nekonečnom rade, čo podporuje jej striedmu a funkčnú estetiku.
Dôležitým prínosom bolo rozhodnutie použiť oceľovú skeletovú konštrukciu založenú na skladbe modulových prvkov, čo prinieslo významné výhody v rýchlosti výstavby, ekonomike aj variabilite dispozičného riešenia a fasády budovy.
Ako taká následne čelila útokom zo strany režimu. Vznikali snahy o jej prestavbu v zmysle ideologicky motivovaných predstáv o architektonickej podobe Bratislavy tej doby. Tieto však našťastie neboli realizované a tak budova dodnes ostáva mementom najplodnejšieho tvorivého obdobia prof. Kramára, ktoré bolo krátko po jej dostavbe násilne ukončené.
Banka a divadlo P. O. Hviezdoslava
[1942]
Architektonický návrh banky a divadla na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave vznikol v rokoch 1942–1943 ako výsledok verejnej súťaže, do ktorej sa Eugen Kramár zapojil spolu s architektom Štefanom Lukačovičom. Ich spoločný návrh spojil dve odlišné funkcie – banku a divadlo – do jedného moderného objektu s jasne oddelenými prevádzkami. Stavba bola zahájená ešte počas druhej svetovej vojny, no jej dokončenie sa oneskorilo až do polovice 50. rokov pre viaceré komplikácie, vrátane vojnových škôd a problémov s technickým zabezpečením.
Budova zaujme nielen svojím riešením, ktoré kombinuje administratívne, obchodné a kultúrne priestory, ale aj vyváženým architektonickým jazykom – spája prvky neskorého funkcionalizmu s dobovou monumentalitou. V interiéri sa nachádzajú výtvarné diela významných slovenských autorov, ktoré dopĺňajú celkovú atmosféru objektu. Aj po desaťročiach ide o jednu z architektonicky najhodnotnejších stavieb svojho obdobia v centre Bratislavy.
Policajné Riaditeľstvo
[1948 – 1949 ]
Budova dnešného Prezídia Policajného zboru na Račianskej ulici v Bratislave vznikla podľa návrhu Eugena Kramára a Štefana Lukačoviča v období po druhej svetovej vojne. Projekt pochádza z roku 1948 a samotná výstavba prebiehala medzi rokmi 1949 a 1951. Architektonický koncept je založený na pôdoryse v tvare písmena H, pričom dominantu celého komplexu tvorí hlavná šesťpodlažná budova, orientovaná pozdĺž Račianskej ulice.
Jej fasádu definuje dlhý horizontálny pás jednoduchých okien v pravidelnom rastri, čo podčiarkuje striedmu a funkčnú estetiku povojnovej modernej architektúry.
S touto budovou sa spája aj osobná udalosť. Po zatknutí v 50. rokoch bol Eugen Kramár vypočúvaný práve v budove, ktorú sám navrhol. Vo svojej knihe Poézia a galeje spomína: "Pri vyšetrovaní na ŠTB mi kládli za vinu, že som vedel o takých tajnostiach, ktoré sa týkali novej veľkej budovy bezpečnosti na Račianskej ulici. Áno, vedel som, kde je kriminálka, kde cely. Pokúšali sa na mne vytĺkať, odkiaľ to viem. Prekvapil som ich: Veď som to projektoval ja, tak musím vedieť, kde čo je."
ĎALŠIE STAVBY
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
Mlynská dolina
[1946 – 1949 ]
Budova v Mlynskej doline vyniká výraznou horizontálnou kompozíciou a členitým pôdorysom, ktorý odráža funkčné zóny ústavu. Návrh kladie dôraz na prirodzené svetlo a kontakt s okolím. Architektúra spája pragmatizmus vedeckej inštitúcie s kultivovaným výtvarným prejavom moderny 50. rokov. Ako aj iné stavby z tohto obdobia, vznikol v spolupráci Eugena Kramára so Štefanom Lukáčovičom, s ktorým mali spoločnú architektonickú kanceláriu.
Ministerstvo pôdohospodárstva
Dostojevského rad
[1947-1952]
Objekt z 50. rokov, pôvodne slúžiaci ako administratívna budova, dnes známy najmä ako sídlo Ministerstva pôdohospodárstva. Charakterizuje ho strohá architektúra s dôrazom na funkčnosť, typická pre povojnový modernizmus. Okrem administratívnych budov sú súčasťou komplexu aj obytné časti, ktoré dotvárajú ucelený mestský blok. Interiér dodnes zdobí pôvodný paternoster – technická rarita, aká sa vyskytuje už len výnimočne.
Ústredné riaditeľstvo štátnych lesov
Zochova
[1947 -1950]
Budova bola navrhnutá pre riaditeľstvo štátnych lesov. V objekte sa nachádzali okrem kancelárií aj byty pre zamestnancov. V nasledujúcich obdobiach sa funkcia budovy niekoľkokrát menila. Charakteristickým prvkom tejto budovy je výrazný fasádny raster so štyrmi mierne vysunutými podlažiami. V pôvodnom riešení sa tu nachádzal drevený obklad ohraničený kamennými rámami. Budova je momentálne v rekonštrukcii.
BRATISLAVA EUGENA KRAMÁRA
Bratislava bola pôsobiskom prof. Kramára primárne koncom 40-tych rokov, kedy vznikli viaceré z jeho monumentálnych modernistických stavieb. Viaceré sú dnes využívané ako sídla štátnych inštitúcií.
Prečítajte si o nich viac v brožúre BRATISLAVA.
